Európska komisia na poslednú chvíľu predĺžila licenciu kontroverzného herbicídu, no iba na rok a pol. Aby mohla opäť posúdiť jeho bezpečnosť.
Glyfosát je dnes najpoužívanejším herbicídom na svete. Superstar z neho v sedemdesiatych rokoch minulého storočia urobila americká agrochemická spoločnosť Monsanto. Na jeho základe vytvorila prípravok proti burine, ktorý získal okamžitú popularitu medzi poľnohospodármi i záhradkármi.
Biznis
“Glyfosát je neselektívny herbicíd, teda zabíja veľké množstvo rastlín bez rozdielu. Po vypršaní patentovej ochrany zahájili výrobu glyfosátu aj mnohé konkurenčné chemičky, a dnes je na svetovom trhu niekoľko stoviek podobných prípravkov s jeho obsahom,” hovorí o pozadí tohto priemyslu MUDr. Miroslav Šuta, ktorý sa zaoberá environmentálnou medicínou. Spoločnosť Monsanto sa však ziskov nechcela vzdať, a
tak v deväťdesiatych rokoch vyvinula a patentovala geneticky modifikované plodiny – odolné voči glyfosátu. “Poľnohospodári ich môžu postriekať herbicídom, ktorý na poli zabije všetky ostatné zelené rastliny, vrátane buriny. Každý rok si však musia kúpiť patentom chránené osivo – na výsadbu si nesmú nechať časť úrody. Tiež sa musia zaviazať, že nebudú používať lacné herbicídy vyrábané konkurenciou.” Takáto politika viedla v nasledujúcich rokoch k výraznému nárastu spotreby glyfosátu. Napríklad v Severnej a Južnej Amerike do roku 2009 stúpla desaťkrát. Mala však aj iný efekt. Masívne postreky na veľkách plochách podnietili vznik ‚superburiny‘, na ktorú zaberajú už len agresívnejšie herbicídy, alebo ich kombinácie.
Zdraviu neprospieva
V marci minulého roka zaradila Medzinárodná agentúra pre výzkum rakoviny glyfosát do skupiny 2A, teda pravdepodobné karcinogény. Podľa nej existujú dostatočné dôkazy, ze spôsobuje rakovinu u laboratórnych zvierat, u ľudí to vraj tak jednoznačné nie je. Podozrivý je najmä z rakoviny lymfatického systému, no odborník varuje aj pred ďalšími rizikami. “Glyfosát pravdepodobne narušuje hormonálny systém človeka. Pokusy na zvieratách a na bunkových kultúrach ukazujú, že tento herbicíd môže narušiť tvorbu testosterónu u samčekov a estrogénu u samičiek.
Naviac sa zdá, že prechádza takzvanou placentárnou bariérou, teda z krvi matky do vyvíjajúceho sa plodu.”Glyfosát sa z ošetrenej plodiny nedá zmyť, zostáva v nej. Jeho stopy dokážu v tele človeka ničiť črevnú mikroflóru. Alarmujúce sú výsledky štúdií, kde merali hladinu glyfosátu v moči Európanov. V priemere sa našiel takmer u polovice dobrovoľníkov, v niektorých krajinách ako napríklad v Portugalsku či v Nemecku takmer u všetkých, vrátane detí. Znepokojujúce je ale v akom vysokom množstve. Namerané hodnoty až niekoľko desaťnásobne presahovali povolené limity. Mníchovský environmentálny inštitút testoval aj hodnoty glyfosátu v nemeckom národnom nápoji – v pive. Jedna značka prekročila limit tristonásobne.
Počúvneme Brusel?
V rámci Európskej únie končila licencia glyfosátu na konci júna tohto roku. Už celé mesiace pred týmto dátumom sa v Bruseli odohrávali zákulisné boje, čo bude nasledovať. Pôvodný návrh Európskej komisie chcel predĺžiť licenciu na pätnásť rokov. Ďalší na deväť, ale tiež nezískal podporu. Schválený návrh nakoniec deň pred jej vypršaním predĺžil licenciu na osemnásť mesiacov. “ Dĺžka obdobia nie je až taká podstatná. Nie je novinkou, že Európska komisia udržuje na európskom trhu pesticídy aj po tom, ako im vyprší licencia. Jednoducho im ju znovu obnoví, a to aj napriek tomu, že môžu byť nebezpečné. Len tento rok tak urobila pre tridsaťsedem pesticídov vrátane látok, ktoré Európska chemická agentúra vyhodnotila ako rizikové pre ľudské zdravie.
Z čoho je obvninený:
– spôsobuje non-Hodgkinov lymfóm
– narušuje hormonálny systém – podieľa sa na neplodnosti, potratoch a vývojových vadách plodu
– narušením tvorby testosterónu môže podnietiť rozvoj diabetu druhého typu
– ničí črevné baktérie, ktoré sa podieľajú na trávení, syntéze vitamínov, priepustnosti tráviaceho traktu – a majú vplyv na imunitný systém – prispieva k nárastu civilizačných ochorení ako napríklad celiakia, – potravinové alergie, obezita, či zápalové ochorenia čriev
– depresia – glyfosát narúša chemické procesy pri tvorbe serotonínu
Výnimočné na prípade glyfosátu je, že členské štáty mu venovali naozaj veľkú pozornosť. No kým Európska komisia neobmedzí používanie herbicídov s touto látkou, jej rizikám sme vystavení stále rovnako,” myslí si Katarína Nikodemová z Greenpeace Slovensko. V rukách to však nemá iba Brusel, ale aj naši zákonodarci. Komisia k licencii pripojila aj odporúčané opatrenia pre jednotlivé členské štáty, napríklad možnosť zakázať prídavnú látku POEA, ktorú niektorí výrobcovia pridávajú do komerčných herbicídov s glyfosátom. Ďalšou možnosťou je obmedziť používanie glyfosátu vo verejných parkoch, na verejných detských ihriskách, či v záhradách. “Doporučenie Európskej komisie tiež zahrňuje možnosť obmedziť takzvané predžatvové použitie glyfosátu, ktoré sa volá desikácia. Krátko pred žatvou sa pole napríklad s repkou alebo s obilím postrieka glyfosátom. Plodina zachne a poľnohospodár už nemusí zožané zrno sušiť,” upozorňuje MUDr. Šuta.
Dostane červenú?
Konkrétne podmienky si teda môžeme určiť sami – vláda, ale aj mestské a obecné zastupiteľstvá. Či dá Slovensko stopku tejto chemikálii pravdepodobne úzko súvisí s agendou okolo pestovania geneticky modifikovaných plodín. A tie u nás zakázané nie sú. Jednotlivci si však dosah glyfosátu uvedomujú. “Niektoré obchodné reťazce už dobrovoľne prestali túto látku predávať, práve pre jej riziká. Napriek tomu si situácia vyžaduje systémové opatrenie,” apeluje ochranárka. Pozitívnych príkladov pritom nie je málo. Aj na Slovensku by v budúcnosti mali vzniknúť zóny bez pesticídov, ktoré sú už samozrejmosťou v mnohých mestách západnej Európy a Severnej Ameriky. Sú nimi verejné parky, športoviská, okolie škôl a škôlok, zdravotníckych zariadení alebo domovov pre seniorov. Nájdu sa aj mestá, kde ich prestali používať už aj pri chodníkoch, cestách a všeobecne na verejných priestranstvách. Alternatívy existujú, veď podľa MUDr. Šutu sa ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi u nás glyfosát vôbec nepoužíval. “Potrebu pesticídov výrazne znížime, ak budeme dôkladne dodržiavať, aby sa na poli striedali v správnom poradí vhodné poľnohospodárske plodiny. Stále však rastie počet ekologických farmárov, ktorí majú chémiu zakázanú úplne a napriek tomu úspešne pestujú akékoľvek plodiny. Buriny sa dá zbavovať predsa aj mechanicky. Na trhu už sú zariadenia, ktoré možno použiť na veľkých plochách – napríklad športoviskách. Osobne som videl aj stroj, ktorý odstraňoval burinu pomocou horúcej pary. Musíme si uvedomiť, že všetky pesticídy sú schopné zabíjať iné živé organizmy a preto je nutné pristupovať k nim s rešpektom a veľmi uvážlivo.”
Zuzana Vongrejová