Žijú skromne, dôsledne recyklujú a na nákupy chodia s vlastnými obalmi. Čoraz viac ľudí očarila myšlienka nulového odpadu.
Takmer päťsto kilogramov odpadu – toľko vyprodukoval za rok 2014 každý Európan. Hoci priemerný Slovák je skoro o tretinu čistotnejší, nemáme dôvod na radosť. Sme totiž na chvoste rebríčka tých, čo úspešne recyklujú. Zástancov “zero waste lifestyle”, teda životného štýlu nulového odpadu, by sme u nás našli len krvopotne. Pritom susedné Česko je o míľový krok vpred.
Prehnali sme to
Martina Kročilová je mladá žena z Prahy, ktorá žije minimalizmom už dva roky. Na svojom blogu a na seminároch radí aj ostatným, ako si domov zorganizovať čo najefektívnejšie, s minimálnym dopadom na životné prostredie. Zlomovým okamihom bola jej cesta po Ázii. “V Malajzii a Indonézii sme si s priateľom omnoho viac všímali všetok odpad okolo nás. Najväčší problém ale nebol v tom, že v chudobnejších častiach sveta neexistuje systém jeho odvozu a likvidácie. Uvedomili sme si, že my ľudia sme to s jeho produkciou už jednoducho prehnali.” Nezostalo len pri trpkých dojmoch, rozhodli sa že svoj život zmenia. Inšpiráciu hľadali najmä na internete. “Prechod bol postupný, skúšali sme rôzne oblasti, kde by sa dala naša filozofia uplatniť a radovali sme sa z maličkostí. Napríklad keď sme vymenili klasické zubné kefky za kompostovateľné. Alebo keď som začala šiť látkové vrecúška na ovocie, zeleninu a pečivo. Momentálne sa najviac tešíme na vermikompostér, ktorý vďaka dážďovkám premieňa biologický odpad z domácnosti na organické hnojivo. S ním budeme môcť pyšne povedať, že mesačný odpad z našej domácnosti sa zmestí do menšej zaváraninovej fľaše!”
Bez obalu
Žiť ekologicky si vyžaduje trochu viac snahy a premýšľania. No aj ochoty z druhej strany – napríklad predajcov a tvorcov legislatívy. V Prahe už existuje obchod, ktorý predáva potraviny bez obalu. Ide o testovaciu prevádzku, ktorá má zistiť, či by takýto model mohol vôbec fungovať, napríklad kvôli hygienickým normám. A či by oň bol záujem zo strany kupujúcich i producentov potravín.
Takáto sieť obchodov úspešne funguje napríklad v Taliansku, skúsenosti majú aj v Nemecku, či vo Veľkej Británii. Opierajú sa hlavne o menších lokálnych výrobcov potravín a farmárov. Zákazník si prinesie svoje obaly – na cestoviny, strukoviny, múku, víno… a nechá si navážiť presne toľko, koľko potrebuje – nekupuje teda nič zbytočne. V dejinách ľudstva nič nové. No v tých novodobých je to problém. “Miera bezpečnosti potraviny je braná komplexne aj s obalom, v ktorom je potravina zabalená – či už u výrobcu, alebo pri predaji. Ťažko povedať, kto by bol napríklad zodpovedný v prípade nákazy z potraviny. A ako by sme preukázali, či bola potravina kontaminovaná primárne, alebo sekundárne – obalom, ktorý si priniesol spotrebiteľ?”, myslí si o rizikách takéhoto predaja Mgr. Martina Merková z Úradu verejného zdravotíctva Slovenskej republiky. “Naviac podľa súčasnej legislatívy musí byť potravina označená tak, aby poskytla spotrebiteľovi informácie napríklad o jej zložení, či dátume trvanlivosti. Z hygienického hľadiska preto takýto spôsob predaja potravín považujeme za nevhodný.”
Treba začať
S minimalizovaním odpadu sa však dá začat aj v nie úplne ideálnych podmienkam. Niektoré ekoobchody aj u nás ponúkajú do vlastných nádob aspoň pracie a čistiace prostriedky. Pri nákupe potravín môžete uprednostniť tie, ktoré majú recyklovateľný obal. No Martina potvrdzuje, že sa dá zbaviť aj tých jednorazových, plastových. “Na nákupy chodíme s vlastnými látkovými vrecúškami. Aj na syry, šunku a mäso si nosíme vlastnú krabičku, dokonca ani v supemarketoch s tým nemajú problém, len to treba skúsiť. Robíme si nákupný zoznam s obchodíkmi, kde môžeme zohnať jednotlivé potraviny bez obalu – napríklad víno, či olivový olej, ale aj čistiace prostriedky.” Okrem toho v domácnosti vymenili takmer všetky jednorázové predmety za kompostovateľné, či znovu použiteľné. “Namiesto plastovej špongie na riad máme kompostovateľnú. Odličovacie tampóny na tvár mám látkové, periem ich. Na holenie používame holiaci strojček na klasické žiletky. Namiesto menštruačných vložiek a tampónov používam menštruačný pohárik. Kozmetiku si sama vyrábam, alebo kupujem iba tú, ktorej zloženiu rozumiem. Mám z tohto životného štýlu ohromnú radosť a dáva mi zmysel. Nie je to nič nové, veď takto žili už naše babičky. Stačí ho iba oprášiť a vymaniť sa zo spárov nášho plastového rýchleho sveta, vrátiť sa k prírode.”
Zuzana Vongrejová
