To, že každý deň treba mať po ruke dostatok tekutín, je známa vec. Nemenej dôležité je však aj vedieť, ako tieto tekutiny správne skladovať. Ak ich totiž vystavíme vysokým teplotám a intenzívnemu slnečnému žiareniu, môže to mať na ne neblahý vplyv.
Zmeny
Väčšina tekutín sa dnes skladuje v plastových obaloch – či už ide o vodu, sladené nápoje, ovocné šťavy, pivo, víno, či mlieko. “Mnohé z týchto potravín obsahujú zložky citlivé na zvýšenú teplotu, a najmä na svetlo,” upozorňuje docent Ing. Stanislav Sekretár PhD. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. “Pri nesprávnom skladovaní sa môžu tieto zložky zmeniť – v dôsledku chemických alebo fotochemických reakcií – a výsledkom je obyčajne zmena chuti, vône, farby, alebo vytvorenie zákalu. Môže sa aj znížiť obsah vitamínov a iných mikronutrientov, či obsah oxidu uhličitého v sýtenom nápoji. Napríklad v pive sa účinkom svetla menia zložky pochádzajúce z chmeľu a vytvára sa tak nepríjemná pachuť. Preto je vždy lepšie nápoje pred prehriatím aj pred svetlom chrániť.”
Hľadajte trojuholník
Väčšina tekutých potravín sa balí do PET obalov. “Považujú sa za bezpečné. To znamená, že sa z nich neuvoľňujú do balených potravín žiadne látky, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí – za predpokladu, že sú PET obaly správne vyrobené a vhodne skladované a používané.
Niektorí ľudia sa snažia znížiť spotrebu plastových fliaš tým, že si PET fľaše umyjú a opakovane používajú. PET fľaša ale nie je určená na ďalšie potravinárske použitie, pretože sa v nej môžu ľahko premnožiť nežiadúce baktérie!,” varuje chemik. Kontrolu bezpečnosti PET fliaš u výrobcov zabezpečuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Poprade. Tam sídli Národné referenčné laboratórium pre materiály prichádzajúce do kontaktu s potravinami. Detailnejšie rieši problematiku plastových obalových materiálov Nariadenie Komisie Európskej Únie č. 10/2011. Zorientovať sa však môžete pomerne rýchlo, ak si na spodku obalu nájdete trojuholníkoý piktogram s číslom uprostred. Číslice od jedna po sedem označujú jednotlivé typy plastov, ich skratky môžu byť vytlačené pod piktogramom. Napríklad PET má číslo jedna. Na skladovanie tekutín sú vhodné aj materiály s číslom dva a päť. Určite sa však vyhnite sedmičke, pretože za ňou sa často skrýva polykarbonát, a teda aj nebezpečné bisfenoly!
Návrat skla?
Pri každej diskusii o bezpečnosti plastov vyvstane aj otázka, aké sú alternatívy? Na trhu je mnoho ‚zdravých‘ plastových fliaš určených na opakované použitie, garantujúcich bezpečné a stále zloženie aj pri vysokých teplotách, bez ftalátov a bisfenolov. Výrobcovia k nim ponúkajú aj náhradné diely – náustky, či vrchnáky, aby zabezpečili dlhotrvajúcu bezpečnosť a hygienu.Okrem toho si možno vybrať aj medzi hliníkovými fľašami, ošetrenými zvnútra vrstvou polyméru, aby sa tekutina nedostala s hliníkom do priameho styku.
Nehľadáme však zbytočne dokonalú fľašu, hoci sme jedno elegantné riešenie už dávno objavili? “Sklo je klasický obalový material, ktorý je zdravotne nezávadný a dobre sa recykluje. Obaly možno vyrobiť v rôznych objemoch, tvaroch aj farbách. Majú výborné bariérové vlastnosti – neprepúšťajú vodu, plyny a v prípade farebných skiel ani svetlo. Pomerne dobre sa aj uzatvárajú,” myslí si docent Sekretár. Sú inertné, to znamená, že sklo nereaguje so svojim obsahom. Nič neprejde zo skla do produktu, nič zvonku neprenikne sklom dovnútra, a nič ani neunikne von. Okrem toho môžu mať sklenené obaly aj výraznú dekoratívnu funkciu. Bez pochybností sa dajú používať opakovane a čistiť aj pri vyšších teplotách. Treba byť však opatrný pri veľkých teplotných rozdieloch – nie každý druh skla ich zvládne bez puknutia. Vysokú hmotnosť tohto materiálu sklári čiastočne vyriešili odľahčeným sklom, ktoré obsahuje až o štyridsať percent menej hmoty. Stále je to však krehký materiál, ktorý môže byť najmä v detských rukách nebezpečný. Na trhu sú preto už aj sklenené fľaše v rôznych ochranných púzdrach. Čoraz radšej sa k nemu vracajú výrobcovia dojčenských fliaš a gurmánskych komodít.
Zuzana Vongrejová
